Kandidatúrou k trestnému oznámeniu?!

Autor: Róbert Gajdoš | 9.10.2018 o 10:49 | (upravené 9.10.2018 o 13:15) Karma článku: 3,20 | Prečítané:  1247x

Jedno obyčajné poobedie mi zazvonil telefón. Polícia. Vraj som obvinený z trestného činu nebezpečného vyhrážania a mám sa ihneď dostaviť na výsluch...

 Zamrazilo ma a ostal som v šoku. Na policajta, ktorý bol na druhom konci linky, som okamžite vychrlil množstvo otázok: „To je nejaký vtip? Aké nebezpečné vyhrážanie? Komu? Čo prosím?“ Vysvitlo, že trestné oznámenie na mňa podal jeden zo Záturčianských poslancov, tiež známy ako miestny „akčný hrdina“, ktorý si na základe informácii od „zaručeného zdroja“, vlastných domnienok či pár papierikoch, ktoré našiel za svojimi stieračmi domyslel, že to bol ten mladý kandidát Róbert Gajdoš. Že som to bol ja, čo je samozrejme nezmysel. Úmyselne píšem, že si to domyslel, pretože sa neunúval mi najskôr zatelefonovať či prísť na moju adresu, aby sa ma normálne opýtal, či je to pravda. Teda aspoň takto si predstavujem jednanie skutočného akčného hrdinu alebo jednoducho dospelého muža. Navyše bývam asi 20 metrov od miestneho pohostinstva, kde tohto pána často vídam. Samozrejme, keď som ho neskôr stretol, podal som mu ruku a konfrontoval som ho s touto, pre mňa veľmi nepríjemnou situáciou, z očí do očí. Veľký „akčný hrdina“ sa razom zmenšoval, a to rovno pred mojimi očami. Aby som bol objektívny. Pán poslanec na svoju obhajobu tvrdil, že má zlé skúsenosti z minulosti a svojmu „zaručenému zdroju“ veril.

Môj prioritný zámer, prečo som sa rozhodol kandidovať za nezávislého mestského poslanca v Martine za mestskú časť Záturčie, bol oživiť toto krásne a zanedbané mesto, v ktorom doslova a do písmena „skapal pes“. Predpokladal som, že táto motivácia je a aj ostane mojou prioritnou motiváciou, prečo som sa rozhodol ísť s kožou na trh a niečo zmeniť, aj napriek všeobecne vládnucej politickej skepse medzi ľuďmi.  Ako hlboko som sa mýlil.

Aby som ľuďom ukázal, kto je ten mladík Róbert Gajdoš, čo chce kandidovať a neustále hovorí o aktivite a novom vetre, urobil som vôbec prvé letné kino v Záturčí. Myslel som si, že to pôjde ako po masle, keď som dostal od pani riaditeľky  povolenie natrieť trafostanicu pred základnou školou na bielo, aby som získal ideálny podklad ala premietacie plátno. Plný elánu, kráčal som s kúpenými právami na film, ktoré som si zabezpečil v Bontonfilme. Organizačne rozbehnutý zavolal som pani riaditeľke ZŠ, či by bola ochotná poskytnúť mi elektrinu a staré stoličky zo školy, aby mali návštevníci kde sedieť. Uznávam, pani riaditeľka nepôsobila prehnane nadšene, pretože to znamenalo, že bude musieť poveriť človeka, ktorý mi príde školu otvoriť vo večerných hodinách, no napokon súhlasila. V piatok, jeden deň pred plánovanou akciou, som mal pokoj na duši a bol som rád, že som to celé pomerne jednoducho vybavil. Až kým som sa nedozvedel trpkú pravdu. Pani riaditeľka sa mi ospravedlnila a oznámila mi, že celú vec prebrala s nadriadeným a z dôvodu, že letné kino je politická akcia, nemôže mi pomôcť. V jej hlase bolo počuť ozajstné sklamanie, no napriek tomu bol pre mňa tento fakt ako rana pod pás. Ako bývalý študent  tejto základnej školy, v ktorej som vyrastal a množstvo vecí zažil, niesom ten, kto by dostal šancu a dovolil by si ju premárniť či zneužiť. V tú chvíľu som sa cítil nahnevaný a ukrivdený.  Záturčiansky deň, ktorý sa konal v auguste snáď nebola politická akcia? Neviem o tom, že by vtedy bola škola zatvorená. A tiež neviem, či som ja ten, kto má medzery vo vzdelaní ale domnievam sa, že riaditeľa školy volí školská rada a samotný riaditeľ snáď oplýva božskou mocou, natiahnuť predĺžovačku 10 metrov cez školský areál.

Úprimne a na rovinu. Pani riaditeľku mám rád a myslím si, že je dobrou riaditeľkou. Myslím si, že aj podľa jej ochoty a verbálneho prejavu mi naozaj chcela pomôcť. Zaujímalo by ma však, kto je ten záhadný pán nadriadený, ktorý nechce podporiť v Záturčí akcie ako letné kino. Nakoniec mi v núdzi pomohli iní ľudia. Ľudia, ktorí sa neboja konfrontácie, keď ide o dobrú vec. Ľudia, ktorí keď ide do tuhého ukážu svoj skutočný charakter v tom najlepšom slova zmysle. A za to im patrí veľká vďaka a uznanie.

V auguste som strávil množstvo dní zbieraním podpisov na kandidatúru a rozhovormi s ľuďmi, ktorí ma ochotne a so zápalom zasypali návrhmi, nápadmi a pripomienkami, čo by sa dalo v Záturčí zlepšiť. Bol som prekvapený aké kvantum vecí, by ľudia v Záturčí potrebovali a chceli zmeniť. S ľuďmi som sa rozprával aj na už vyššie spomínanej „nepolitickej akcii“, Záturčianske dni. Zbieral som podpisy a predstavil som sa aj niektorím súčasným poslancom. Na moje prekvapenie, ani jeden z poslancov ma nepodporil svojim podpisom. Väčšinou ma odbili posmešným chichotom, nevraživým pohľadom alebo vetou, že som konkurencia. Ani jeden z nich sa ma neopýtal, aké sú moje plány, moje myšlienky, moje nápady a moja motivácia. Uniká im fakt, že tu nejde o konkurenciu ale o spoluprácu.

V mojej hlave sa akosi prirodzene vyskytli myšlienky, že súčasní poslanci asi nebažia po zmene, po nových nápadoch a asi ani po nových kolegoch.

Príbehy o náhlom trestnom oznámení, o nevraživých pohľadoch a o letnom kine, sú ukážkovým príkladom toho, že Záturčie naozaj potrebuje zmenu. Ja osobne sa domnievam, že keby niektorí súčasní poslanci vynaložili aspoň toľko úsilia na zlepšovanie života v Záturčí, koľko ho vynakladajú na elimináciu potencionálnej konkurencie, žilo by sa nám všetkým lepšie. Polievočku by si ohriali všetci Záturčania , nielen tí v sakách a maskách, čo raz za uhorský rok (pred voľbami) navaria guľáš. Nech už je to akokoľvek, jedným som si istý. Čo zasejeme, to budeme žať. Ak budeme naďalej voliť rovnakých poslancov ako sme volili doteraz, budeme naďalej dostávať to čo sme dostávali doteraz. Obávam sa, že toho nie je veľa...

Róbert Gajdoš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu pre SME: Smer si mierne polepšil, s Mostom a SNS aj tak nemá dosť

Progresívne Slovensko by sa dostalo do parlamentu.

SVET

Ruská agentka sa na súde priznala. Ako funguje ruská špionáž v USA?

Na jedného špióna je viac ako desať ľudí.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prieskum ukazuje bezradnosť parlamentnej opozície

Z minulých volieb sme sa stále nespamätali.


Už ste čítali?